Štefan Blaško
ČREPY
Črepy života zbieram,
lepím.
Nechcú do seba zapadnúť,
ja však stále chuť mám
potrápiť sa s tým.
Zbieram ich zo zeme,
režú ma do prstov.
Lepím.
Neviem si spomenúť,
jak to bolo predtým.
Predtým tu neboli črepy,
krv rozrezanej ruky,
ani tie strašné
rozbitia sa bytia zvuky.
Nestojím už nikomu za to,
aby mi rozbitý život
pomohol zbierať ?
Každý sa bojí moje črepy
vo svojej dlani zvierať.
Neboj sa bolesti,
ni že Tvoja kvapne krv
do mojej krvi.
Ak budem Tvojím posledným,
cítiť sa budem prvým.